Lokace: Zimohrad - Nádvoří

odeslat nové téma   Odpovědět na téma

Goto down

Lokace: Zimohrad - Nádvoří

Příspěvek pro Valar za Fri Nov 17, 2017 3:04 pm

avatar
Valar
Admin

Posts : 181
Join date : 07. 11. 16

http://youwinoryoudie.forumczech.com

Návrat nahoru Goto down

Re: Lokace: Zimohrad - Nádvoří

Příspěvek pro Bartuc za Thu Mar 15, 2018 3:25 pm

Bartuc už videl hlavnú bránu no keď sa priblížili tak ich strážni vyzval aby zastavili a to sa Bartucovy ani trocha nepozdávalo ani nepáčilo no stráže boli neodbytné. "Aký je dôvod vašej návštevy, pane?" Bartuc si len odfrkol a nahodil výraz ktorý pripomínal nahnevané alebo rozbesnené ho zlomedveda. "To nieje vaša starosť, prišiel na žiadosť môjho pána a mojich spoločníkov aby sa tu urovnali isté záležitosti z vaším pánom, takže ak nechceš visieť ty odpad tak ma pustíš dnu a nebudeš sa srať do toho čo sa ta netýka." Strážnik iba zbledol a prikývol no zamračil sa keď uvidel sprievod, boli to čudní chlapíci, tváre im pokrývali jazvy takže to museli byt skúsení veteráni v zabíjaní, jeden z Hoplitov naňho vyceril zuby ostré ako nože a hystericky sa zachichotal ako keby čakal že ho napadne a on ako malé dieťa ktoré sa nemôže dočkať odmeny čakal na boj no nič takého sa nestalo. Prešli na nádvorie kde zaparkovali voz a Bartuc podal kľúče od zámku Hoplitovy ktorý sedel vedľa neho. "Pre parkuj inam a nieže ho poškrabeš." Hoplit len prikývol a zobral si ďalších piatich a zasunuli voz viac ku hradbám potom napojili kone a išli sa postarať o to že nikto sa nebude obšmietať okolo voza zvyšných pätnásť išlo za Bartucom ktorý zastavil uprostred a silou mocou sa snažil zistiť kto to tu má na starosti alebo kto je kompetentní na toľko aby sním mohol hovoriť. Nádvorie mu prišlo ako chliev alebo kurník, blato a ďalšie blato. "Kto z vás je dosť kompetentní aby som sním mohol hovoriť o ponuke mojich spoločníkov?!" Rozkríkol sa ale zdalo sa že ľudia či už od strachu alebo zvedavosti sa naňho pozerali ale nikto neprikývol ani sa neozval. "Skvelé, takže tu nikto nevládne alebo mi niečo ušlo, alebo sa sa dosť hlasne nevyjadril alebo...ma bolo počuť a páni severu si naložili do nohavíc predčasne." Hovoril skôr sám pre seba ale niekoľko Hoplitov sa zachichotalo takže bolo jasné že okruh počujúcich bol užší ako dva metre. Bartuc si ale prezeral okolie a hrad sa mu celkom zapáčil keď už sa Severania nenaučili rozprávať tak aspoň stavať dokázali, skutočne impozantní pohľad no ako tak pozeral nikto nevyšiel von ani nič sa nedialo, povzdychol si a keď sa pozrel na vstupné dvere do hradu tak si všimol že tam stojí len jediní vojak, že by tam boli dvaja a druhý išiel konečne niekoho zavolať? alebo si Severský páni natoľko necenia svojho života?
avatar
Bartuc

Posts : 9
Join date : 18. 06. 17

Návrat nahoru Goto down

Re: Lokace: Zimohrad - Nádvoří

Příspěvek pro Radka Rieka za Thu Mar 15, 2018 4:05 pm

Nechal ju tam. Zase. Spravil to zase! Zmyslel si, že bude na Zimohrade v bezpečí, v dobrých rukách. Tu sa jej už nič hrozné nemôže stať, lebo ju majú ľudia radi. Je tu veľa lordov, ešte viac vojakov a čestných ľudí. Ale to hodinové kázanie si mohol odpustiť. Už nie je malým dievčatkom, ktoré potrebuje usmerniť. Vedela komu sa vyhnúť, ku komu sa ako správať. Och áno, teoreticky to ovládala dokonalo, ale prakticky... Tie hodiny dohovárania nepadli príliš na úrodnú pôdu. Povedzte jej, aby sa nechytala ohňa lebo ju to popáli a ona doň skočí, aby zistila, či je to pravda. Čo už s ňou a jej zvedavosťou...? Nič. Raz na to doplatí tak, že sa z toho poučí na celý život a bude tuhá. Dovtedy s tým asi nikdy neprestane. Ešte že Zimohrad ponúka mnoho zaujímavostí. Zvláštností. Chladných tajomstiev, ktoré sú pre ňu relatívne bezpečné. Ten hrad, jeho chodby, okolie, ba dokonca časť Vlčieho lesa a krypty pozná tak dobre, ako vlastnú dlaň. Až má pocit, že sa tam začína nudiť! A keď sa nudí, vymýšľa hlúposti. Naozaj by sa mohla začať správať ako mladá dáma. Tá mladá dáma, ktorú sa z nej snaží lady Nandori vychovať. Z časti sa jej to darí, lebo si začala dávať pozor na to, pred kým sa ako správa.
Sedela na hradbách s nohami vo vzduchu. Mala odtiaľ dokonalý výhľad na celé nádvorie a dianie okolo. Nič sa nedialo. Vôbec nič. Ba dokonca ani to, čo inokedy. Ľudia boli dnes akosi... zarmútený. Všetci si hľadeli svoje, vo vzduchu sa znášal napätý pach. Akoby to každý cítil a každý sa tomu snažil vyhnúť. Zvesené hlavy, pozerali do zeme, pred svoje nohy. Ba dokonca ani vojaci neboli nejak výrečný. Nemali záujem o jej hlúpe vtipy, ktoré inokedy dokážu rozveseliť, aspoň na moment pri nich zabúdajú na svoju službu v tej zime. Prichádzal mrazivý vetrík. Zo severu. Pohral sa s jej vlasy a odcupital ďalej. Bol nezbedný. Prichádzal vždy, keď to nečakala a potom ju nepekne prekvapil. Hojdala si svoje nohy, päty na čižmách búšili do kamennej steny. Stačilo jedno strčenie a spadla by tak, že si doláme buď krk, alebo nohy. Záleží od toho, ktorá strana mince v rukách Šťasteny dopadne.
Zbystrila svoje uško keď začula vŕzganie prichádzajúceho voza. Dupot kopýt a nôh ľudí. Mnohých ľudí. Malej armády. Trhla zvedavo hlavu, nahla sa viac dopredu, aby mala lepší výhľad smerom k mohutnej bráne, cez ktorý vpluli dovnútra. Zvláštny to ľudia. Všetci ozbrojený, zjazvený... Lovila v pamäti, ku ktorému lordovi či nebodaj severskému kmeňu môžu patriť. A ten chlap! Ohromný. Hroziví. Ako zlomedveď, s ktorým sa človek naozaj nechce stretnúť osamote a po tme, niekde v hlbokých lesoch či otvorenom priestranstve. Pár krát zažmurkala, hľadala vlajku, ktorá by pomohla s nápovedou, ale nič nevidela. Iba vojakov, voz s klietkou a toho muža. Zvraštila obočie, pocítila ako jej vybehol mráz po chrbte, uzavrel myseľ do železnej pasci strachu, keď ten chlap prehovoril. Hlas mal ako hrom, i keď sa musela potichu nad jeho slovami uchechtnúť. Pozrela zvedavo vôkol seba, či ho príde ktosi privítať. Majster Luwin, ser Rodrick, nebodaj ten nafúkaný Greyjoy. Ale nik tam nebol. Všetci boli zrejme dostatočne zaneprázdnený s prítomnosťou lorda Baratheona a Boltona. Zahryzla sa do pery, rozmýšľajúc, čo teraz.
- Páni Severu si nezvykli naložiť do gatí. Ani predčasne, ani zavčasu - ozvala sa napokon jej hlas. Bol dosť silný, aby upútala na seba pozornosť toho chlapa. Nebola nijak zvlášť drzá či zdvorilá. Len mala nutkanie odpovedať mu, lebo sa jej príliš nepáčilo, ako uráža severských pánov, zároveň aj Robba, keď že k nim patrí aj on. Mala potrebu brániť ich česť, i keď len slovami. Bola malá. Tak malá, že ju bolo na tých hradbách sotva vidieť. Takmer s nimi splývala vďaka šedým kožušinám, ktoré s radosťou nosila. Jej ohnivé vlasy v nezbednom vetre vliali ako neskrotná, potrhaná vlajka. Občas odhalili pásku cez oko, avšak z dej diaľky a výšky ten chlap nemohol poriadne vidieť.
- Musíte ospravedlniť zaneprázdnenosť nášho dobrého lorda Starka. Na jeho hrade sa nachádza mnoho významných mužov a vojna klope na bránu - pousmiala sa naňho - Ak nejaký ten krátky čas dokážete vydržať, určite si vás nechá zavolať a s radosťou si vypočuje vašu ponuku. Ale zatiaľ budete musieť asi počkať. Zrejme máte za sebou dlhú cestu. Mohli by ste si odpočinúť v hostinci. Na hrade už žiadnu voľnú postel nemajú - roztiahla svoje pery do pobaveného úškrnu.
avatar
Radka Rieka

Posts : 59
Join date : 01. 01. 17
Age : 16
Location : Sever

Návrat nahoru Goto down

Re: Lokace: Zimohrad - Nádvoří

Příspěvek pro Bartuc za Thu Mar 15, 2018 4:38 pm

Bartuc hľadal pôvod toho pískajúceho hlasu a keď ju uvidel tak sa len založil ruky a nahodil úšklbok kým sa Hopliti hystericky zasmiali. Jeden z nich vytiahol dýku a olízal ju jazykom a rukou naznačil že ju hodí no Bartuc ho chytil za ruku ktorá už bola vo vzduchu a prstom mu naznačil že to vôbec nieje zdvorilé. "Správaj sa slušne. A vy madam ak chcete na nás hovoriť tak jedine z očí do očí, je nezdvorilé na niekoho hulákať z hradieb!" Dodal ako keby náhodou a jej názor o severanoch ako keby ani nepočul. "Nestojím o vaše komnaty a postele, som tu lebo ma moji spoločníci požiadali aby som urobil obchod s vaším Lordom!" Vykríkol za nou v prípade že by ho nepočula dobre. Potom ukázal prstom na Hoplita ktorý chcel hodiť nôž "Ty, pôjdeš z ostatnými do hostinca a zaistíš aby sa tam našlo volné miesto pre nás a ak niekoho vy debili zabijete. Tak vás Mortus stiahne za živa s kože a budete ako príklad toho čo sa stane keď ma nebudete počúvať." Hoplit vydal len ľahké "heh" a zatváril sa ako keby stretol niečo horšie ako smrť alebo mučenie, potom zasalutoval a odviedol ostatných preč pričom sa ešte raz hrôzou vo tvárí pozrel späť na Bartuca, ako keby si chcel overiť že to čo mu povedal alebo vôbec že celá scenéria nieje výplodom jeho fantázie a keď sa uistil že nieje tak zastrčil nôž späť a z znepokojením vo tvári odišiel. Na nádvorí ostal len Bartuc a Hopliti pri voze a domáci ktorý pracovali a strážili. Spolu z Bartucom však musela prísť aj búrka keďže začalo hrmieť čo si Bartuc uvedomil až keď sa veci upokojili aspoň na znesiteľnú úroveň. "Tak čo? neprídete dole? mali by ste lepšie reprezentovať vašich ľudí Lady..." A naznačil gestom pri uchu že prepočul jej meno.
avatar
Bartuc

Posts : 9
Join date : 18. 06. 17

Návrat nahoru Goto down

Re: Lokace: Zimohrad - Nádvoří

Příspěvek pro Radka Rieka za Thu Mar 15, 2018 4:57 pm

Sledovala ostražito, ako jeden z tých vojakov vytiahol nôž či dýku. Na tú vzdialenosť to nedokázala poriadne odhadnúť, avšak nebola natoľko hlúpa, aby jej z jeho postoja nedošlo, že ju mieni použiť ako živý terč. Keby tou dýkou dostala, zrejme by padla mŕtva na zem. Ale len keby dostala. Má celkom dobre vyvinuté reflexy a možno by sa stihla v čas uhnúť. Aspoň natoľko, aby ju ostrá čepeľ netrafila do životne dôležitých orgánov. Vtedy by si ju smrť nenašla tak rýchlo a vojaci na hradbách dokázali veľmi rýchlo zneškodniť útočníka, čím by zrejme zabili alebo aspoň zajali Bartuca. Nech sa deje čokoľvek, na severe zabíjanie nie je tolerované. Aspoň má takú predstavu ona. Preto je tu. Napriek tým mohutným a divokým ľuďom všade okolo, sa cíti v bezpečí, lebo majú svoju česť. Keby im na to nedala skutočný dôvod, za drzosť by ju rozhodne nezabili. Možno by dostala na zadok, či poriadne nakryčané, vynadané, ale to vie i ona, tak že by z toho vznikla poriadna hádka.
Napriek tomu sa jej srdce rozbúšilo a všimla si, ako bystria svoju pozornosť i vojaci na hradbách, ktorý už naťahovali svoje tetivy. Malej skupine Hoplicov, na čele s Bartucom venovali iba toľko pozornosť, aby sa nemiešali do rozhovoru, ale zároveň udržiavali bezpečie hradu. Ser Rodrick o jeho príchode už zrejme bude vedieť, keď že žiaden cudzinec nemôže na hrade bezdôvodne vyťahovať svoju zbraň a ohrozovať ostatných okolo seba. Keď Bartuc zakročil a vojaka uzemnil, v duchu si vydýchla, no na ostražitosti neubrala. Je to nebezpečný muž. To vidí snáď i slepí, ale rozhodne nie je natoľko blázon, aby dovolil začať roztržku z jeho strany. Vstala lenivo z hradieb, akoby sa jej v skutočnosti nechceli ísť bližšie. Nechcelo. Cítila sa v tej vzdialenosti v relatívnom bezpečí, no keď sa už dali do reči, bolo skutočne nezdvorilé (aj na severanov), aby po sebe hulákali cez takmer celé nádvorie.
Mala svižné, rýchle kroky. V tých kožušinách vyzerala ešte menšie než v skutočnosti bola a dokonca by mohol mať človek pocit, že nie je príliš obratná, ba dokonca spadá do nemotornej kategórie ľudí. No tí, ktorý už majú skúsenosti s bojom dokážu ľahko odhadnúť, že je rýchla ako had, svižná ako laň. Bolo by obtiažne chytiť ju, nebodaj niečim trafiť. Avšak našťastie jedinou jej skutočnou zbraňou je drzí jazyk. A tak zišla z hradieb a prešla až k tomu mužovi. Čím viac sa blížila, tým viac mohol vidieť jej pásku cez oko a tú dlhú, nepeknú jazvu, ktorá sa z časti pod tou páskou ukrývala a pokračovala ďalej od čela, až sa strácala niekde vzadu na líci. Napriek tomu venovala Bartucovi jeden zo svojich milých, nevinných úsmevom, pri ktorých vyzerala ako baránok, ktoré si človek chce vziať domov a pomojkať.
- Nie sú to moji ľudia a nie som ani lady. Napriek tomu vitajte na Zimohrade... - tiež mu so zdvihnutým obočím a zvedavým pohľadom naznačila, že akosi prepočula jeho meno. Ba dokonca mierne sklonila hlavu do boku, aby tak pridala na výzore svojej zvedavosti. Teraz sa cítila trocha zvláštne, lebo síce bolo medzi nimi zopár krokov, ale i tak musela naňho poriadne zdvihnúť hlavu, aby mu videla do očí. Vždy sa pri rozhovore s niekym pozerala do očí. Aj keď to bol občas veľmi nepríjemné a ťažké. A tento chlap ich mal skutočne zvláštne. Na jednej strane mimoriadne odpudivé, až hrozivé. Na druhej strane ju lákali, priam vábili, aby sa do nich dívala čo najdlhšie, akoby ju potom za to odmenili akýmsi tajomstvom, ktorý môže objaviť.
avatar
Radka Rieka

Posts : 59
Join date : 01. 01. 17
Age : 16
Location : Sever

Návrat nahoru Goto down

Re: Lokace: Zimohrad - Nádvoří

Příspěvek pro Bartuc za Thu Mar 15, 2018 5:45 pm

Bartuc si prezrel dievčinu s blýska a jediní dôvod prečo zastavil Hoplita bol jeho predpoklad že na hradbách nebude sama, a ako sa ukázalo, stráže odhalili svoju pozíciu Bartuc si ale nevšímal jazvu ale fakt že nepozná jej meno. "Ak čakáte na moje meno malá Lady tak zvykom býva že hostiteľ prvý povie svoje meno, tým dáva najavo že nás večer nepodreže ani nepodvedie a potom hosť ktorý tým dá najavo jeho čisté úmysly a vieru v hostiteľa." Potom s poza opasku vytiahol fajku ktorú si vložil do úst a z malého váčku vytiahol prstami kôpku hnedého lístia ktoré napchal do fajky, prešiel k ohňu pri ktorom zapálil malí konár ktorím si zapálil lístie vo vnútri, párkrát potiahol a z úst vypustil dym potom sa otočil smerom k malej lady. "Takže, vaše meno je?" A vypustil kruh dymu ktorý fukol smerom k nej s presnosťou dymový kruh preletel okolo nej pričom jej tvár bol uprostred kruhu. Jeden s Hoplitov ktorí bol otočení smerom k vozu sa teraz otočil smerom k nim pričom odhalil to čo býva skryté, zbroj na hrudy niesol znak, koleso s ktorého ukazovali šípky na každú svetovú stranu pričom východ, západ, sever a juh boli dlhšie ako ostatné a uprostred kruhu sa všetky spájali do jediného bodu, za opaskom nosil ako trofej štyri uťaté ruky no každý z nich mal iní odtieň čo znamenalo že že to neboli dvaja ale štyria ktorý mu padli za obeť. Potom prešiel k nim a odhalil ostré zuby ako nože. "Mali by sme ísť do toho hostinca, búrka sa začína zhoršovať." A ako potvrdenie jeho domnienky znova zahrmelo ale tentokrát silnejšie Bartuc len nadvihol obočie aby nemusel zdvíhať hlavu, bola pravda že mraky už boli skoro pri hrade a aj vietor sa zdvihol a pomalí začali padať snehové vločky. "Ak máte záujem tak sa k nám pridajte mladá lady, aspoň mi čosi môžete povedať o tomto..no nazvime to ani neviem, mesto? hrad? osada z hradom? Keďže sa zdá že ste jediná kto má dosť guráže na to aby vôbec snami hovoril a hlavne vo vašom veku." Zľahka sa usmial skôr to vyzeralo ako úšklbok a naznačil rukou smerom hoplitom aby ho nasledovali.
avatar
Bartuc

Posts : 9
Join date : 18. 06. 17

Návrat nahoru Goto down

Re: Lokace: Zimohrad - Nádvoří

Příspěvek pro Radka Rieka za Thu Mar 15, 2018 6:24 pm

- Ouh... netušila som, že sa ideme hrať na to, kto viac ovláda spoločenské správanie - povedala s ľahkou zarazenosťou. Upravila si remeň, ktorý mala prehodený cez rameno a ktorý držal jej mandolínu. Tá odpočívala v púzdre. Dnes na tých krásnych strunách nezahrala ani jediný tón, čo znamená, že tá pochmúrnosť blížiacej sa vojny dolieha už i na ňu. Bude s tým musieť niečo urobiť. Inak ju to pohltí a ostane šedá, chladná. Pustá vo svojom vnútri. Nuž a niečo také nemôže dopustiť. Sledovala toho muža, ba čo viac, opovážila sa okolo neho krúžiť. Zvedavým pohľadom sledujúc každý detail jeho tela. Vyzerala ako malá šelma, ktorá obchádza až príliš veľkú korisť a hľadá slabiny. Hľadá ten konkrétny bod, do ktorého sa stačí iba raz, no smrteľne zahryznúť. Napriek tomu vyzerala hravo. Bezstarostne. Ba dokonca pri niektorých krokoch akoby nadskočila radosťou.
- Už som vám hovorila, že nie som žiadna lady. Ale môžete ma tak volať, ak chcete. Celkom mi to lichotí. Ale musím vás upozorniť pane, že to vy ste sem prišiel ako prvý. Bez vlajok, s vojakmi a vozom, na ktorom máte... - otočila hlavu smerom k vozu, aby si lepšie prehliadla tú klietku. Nebola to obyčajná klietka na zver. Aj ona sa dovtípila toho, že je to klietka pre väzňov. Našpúlila zamyslene pery, pohľad znova stočila na Bartuca. Vtedy už stála znova pred ním - ... klietku pre ľudí. Nie ste členom Nočnej Hliadky, pretože tých poznám. Tak že... čo ste zač? A radím vám, čím skôr to vyklopiť, inak stačí malý pokyn strážam a prepichnú vás tými šípmi tak, že aj ježko bude na vás žiarliť - tentokrát pozmenila tón svojho hlasu. Znel vážne, nekompromisne. Stála pred ním vystretá pekne hrdo, akoby bola skutočnou lady, pani Zimohradu. Nebola. Och, kde že! Ale nemohla dovoliť, aby si sem kde-kto len tak nakľusal a bol prvý, ktorý sa niečoho dožaduje.
Mračná sa nad nimi čoraz viac sťahovali a ona pocítila závan mrazivého vzduchu. Všade okolo nich začali z nenazdajky poletovať snehové vločky. Boli ohromné, krásne. Avšak veľmi nebezpečné. Severania zavetrili búrku, ktorá čo chvíľa udrie a preto začali znášať dovnútra všetky veci, o ktoré nechceli prísť. Ba dokonca aj vojaci si začali sťahovať na hlavu svoje kapucne z kožušín a látky na tvár, aby im nezamrzli brady a nos. Nemohla dlho otáľať. Pri zmienke na hostinec sa jej zablyšťali oči, ako dva zelené smaragdy na čírom slnku. Na perách sa jej usadil lišiacky úsmev. V hostinci nebola už pekne dávno. Miluje to tam. Dobré jedlo, pitie, hudba... a tie hry a príbehy! Pohojdala sa na špičkách, aby mohla porozmýšľať, či tú ponuku prijať alebo nie.
- Dobre. Poďme teda do hostinca. Aj tak sa blíži búrka. Ale pozvete ma na jedno kolo. Inak so mnou nepočítajte - uškrnula sa naňho pobavene, akoby si práva našla nejakého nového kamaráta, s kým môže vymetať krčmy. Theo by z nej nemal dvakrát radosť a možno ani Robb nie, len že jeden z nich tu nie je a druhý je príliš zaneprázdnený, tak že sa jej nemôže venovať toľko, koľko by si obaja želali. Nevadí. Nejak to prežije. Zatiaľ...
avatar
Radka Rieka

Posts : 59
Join date : 01. 01. 17
Age : 16
Location : Sever

Návrat nahoru Goto down

Re: Lokace: Zimohrad - Nádvoří

Příspěvek pro Bartuc za Thu Mar 15, 2018 7:20 pm

Bartuc sa pri slovách o šípoch ktorého mali pretrvať o točil prišiel k nej a sadol si do drepu aby boli v rovnakej výške jeho oči a jej oko pričom jej oči nemohli žiariť ako smaragd keďže mala len jedno to mu bolo jasné a tichým hlasom preniesol tak že to počuli len oni dvaja a Hoplit vedľa nej. "Aj keby ste vydala rozkaz pochybujem že hoci jediní z tých ľudí by vystrelil jediní šíp a aj keby tak tie šípy nie sú dosť rýchle aby som vás predtým nerozsekol na dva a keď zomriem a nevrátim sa do určitého času späť tak nielen moji spoločníci ale môj pán sem v padne z vojskom a z obliehajúcimi strojmi ktoré si sever nevie ani predstaviť. Vydeľ som hradby ktoré boli ako ten váš múr na severe a z jednej salvy padli ako lístie na strome." Potom sa ušklbil a vyfúkol kruh z dymu. "A ak ide o naše vlajky, tak bud rada že ich nevidíš, ale môžeš ak chceš, malá lady." Potom sa postavil, otočil sa a urobil pár krokov potom znova zastavil a pozrel sa na ňu. "Menujem sa Bartuc, pán krvi." Tým sa otočil znova a vyrazil v pred, rukou je naznačil aby išla za ním. No Hoplit sa ešte zastavil prednou a prstom ukázal na znak ktorý mal na hrudy svojej zbroje a potom odišiel za Bartucom.
avatar
Bartuc

Posts : 9
Join date : 18. 06. 17

Návrat nahoru Goto down

Re: Lokace: Zimohrad - Nádvoří

Příspěvek pro Radka Rieka za Thu Mar 29, 2018 4:15 pm

Keď si ten mohutný muž sadol do drepu, prišlo jej to zábavné a zároveň dostala strach. Až vtedy si skutočne uvedomila, aký je obrovský a ona aká malinká. Koľko bolo medzi nimi rozdiel? Jedna hlava? Dve hlavy? Možno aj tri! Naposledy sa stretla s tak veľkým mužom pred niekoľkými mesiacmi. Bol to severan, ale nepatril do žiadneho rodu a nebol to ani divoký. Tir a jeho muži. Pamätá si naňho veľmi dobre a vždy si aj bude, veď to bolo zvláštne stretnutie. Hodné toho, aby bol vyrozprávaný pri dobrom jedle a pive. Zahryzla sa do spodnej pery, Bartucovi venovala plachý, nevinný pohľad. Vyzerala ako líška, ktorá vie kedy čo má robiť, aby prežila. Počúvala ho veľmi dobre. Možno až príliš dobre. Každé jedno slovo, každý jeden jeho tón v nej vzbudzoval pocit strachu, obdivu a zvedavosti zároveň. Bartuc, pán krvi. Nevie či si tú prezývku vymyslel aby zastrašoval ľudí, alebo ho dostal od sveta. No znel skutočne hrôzostrašne. A tie jazvy, ktoré mal na tvári... A oči! Neveštili nič dobrého. Mala však v sebe toľko odvahy, aby necúvla ani o jeden krok. Mala strach, ale strach sa dá prekonať. Tu na severe, v blízkosti Zimohradu jej nik neublíži bez toho, aby nebol potrestaný. A tento muž nevyzerá tak, že by prišiel s nejakými zlými úmyslami. A aj keby... Zaváhala.
- Radka. Teší ma Bartuc, pán krvi - natiahla k nemu svoju ruku, aby sa s ním mohla oficiálne zoznámiť, veď ako to vyzerá, že on sa už predstavil a ona stále nič? Lady Nandori by nebola z jej nevhodného správania nadšená. Venovala tomu chlapovi priateľský úsmev - Celým menom sa volám Radka Rieka, ale môžete ma volať malá lady. Celkom sa mi to páči - vydala zo seba ľahký smiech. Prešla pohľadom vôkol seba. Nikde nikoho a navyše už búrka klopala na bránu. Stiahla na seba kapucňu zo sivej kožušiny, avšak vietor stihol ešte viac rozstrapatiť už i tak dosť strapaté vlasy.
Pohľadom skĺzla na Hoplita, ktorý vyzeral desivo, veľmi hrdo. Nevedela čo si má o ňom myslieť a tak len pozrela na erb, ktorý tak hrdo nosil na svojej zbroji. Nechala Hoplita odísť a ona pozbierala svoje nohy, aby dohnala Bartuca. Ten chlap mal veľké kroky a ona vedľa neho vyzerala komicky. Ako taká malá gulička, ktorá cupitá, aby stíhala.
- Nezachytila som, že odkiaľ prichádzate. Nevyzeráte veľmi na južana. A už vôbec nevyzeráte ako člen Nočnej Hliadky. Tak že...? - začala ho spovedať veľmi zvedavým spôsobom.
- Dúfam že v krčme budú mať dobré pivo. Nie tak ako minule... - vzdychla skôr pre seba.
avatar
Radka Rieka

Posts : 59
Join date : 01. 01. 17
Age : 16
Location : Sever

Návrat nahoru Goto down

Re: Lokace: Zimohrad - Nádvoří

Příspěvek pro Bartuc za Thu Mar 29, 2018 4:50 pm

Bartuc míňal jednu budovu za druhou a ona stále cupitala za ním, vyzerala skoro ako malá líška ktorá sa snaží dostať cez hlboký sneh. "Sme z ďaleka, tam kde slnko nikdy nevychádza a oblohu križujú duše padlých, je tam len sneh a mráz a smrť na každom kroku a v každej usadlosti vás zabijú." Sneh začal padať husto a pomaly nebolo vidno na vzdialenosť dvoch domov. Bartuc sa náhle zastavil a nastavil ruku do vzduchu ako keby čakal že mu niekto do ruky dá zlaté mince, na ruku mu dopadli čierne vločky no nerozpustili sa, keď si priložil jeden prst tak sa úplne rozpadli a zašpinili mu ruku, pozrel sa smerom hore na oblaky ktoré boli o niečo čiernejšie ako by pri búrke mali biť, zamračil sa a vydal ľahké [i]hmm[i] a pokračoval v ceste. Dorazil k hostincu a otvoril dvere. "Až po vás malá lady." Potom jej rukou naznačil nech si pohne a pozrel sa niekam za ňou na podozrivých ľudí.
avatar
Bartuc

Posts : 9
Join date : 18. 06. 17

Návrat nahoru Goto down

Re: Lokace: Zimohrad - Nádvoří

Příspěvek pro Radka Rieka za Thu Mar 29, 2018 5:16 pm

Zamračila sa sama pre seba, ale len preto, aby uzatvorila svoje vedomie do myšlienok, ktorým sa mienila povenovať. Jeho slová zneli tak, akoby pochádzal zo severu. Z tej časti, kde žijú divoký, mamuti, obry a iné hrôzostrašné bytosti, v ktorých verí, lebo ich videla na vlastné oči. Och áno... Videla toho ľadového pavúka, ktorý prežil niekoľko stoviek, možno tisíc rokov pod Zimohradom. Videla tie nechutné veľké vajcia, ktoré našťastie boli zničené. Striaslo ju. Akoby bola úplne nahá a mráz sa dotkol jej krehkého tela. Boli to však iba myšlienky, ktoré tak mrazili. Husia koža nenechala na seba dlho čakať. Míňala spolu s Bartucom domčeky. Malé i veľké. Postavené z dreva a kameňa. Boli šedé, fádne, všetky snáď úplne rovnaké a keby niektoré nemali nad sebou nejaký znak, človek by mal pocit, že tu snáď ani nie je žiadna krčma, kováč či nebodaj pekár.
Keď Bartuc zastavil, konečne ho poriadne dobehla. Pozdvihla naňho zvedavo hlavu, aby videla, prečo vlastne zastavil. Sledovala jeho natiahnutú ruku, sledovala to, ako naň usadla vločka. Ale nebola to obyčajná vločka. Bola šedá, možno i čierna. Pri tom šere, ktoré padlo na svet nedokázala presne odhadnúť skutočnú farbu. Zdvihla hlavu, tiež natiahla ruku, aby si mohla takú vločku chytiť. Vyzerala ako malé dieťa, ktoré napodobňuje dospelú osobu. No na jej nešťastie, každá jedna minula jej ruku. Ani jedna vločka nechcela usadnúť na jej prsty, na jej dlaň, aby si tam odpočinula, aby sa tam roztopila a umrela. Ostala z toho sklamaná, veď i ona chcela vidieť čiernu snehovú vločku. A to sklamanie ju donútilo k tomu, aby presvedčila samu seba, že to nebola snehová vločka, len popol.
A tak pokračovala ďalej za Bartucom. Cupitala ďalej, až kým ich kroky nezaviedli do najväčšieho a snáď i do jediného hostinca v Zimnom mestečku. Cez otvorené dvere ju ovalil hluk i zápach hostinca, v ktorom sa miesilo všetko možné. Od obyčajného rozhovoru ľudí, až po opilecké reči. Od príjemnej vône čerstvého kotlíkového guláša až po alkoholické výpary. Boli to "vône" a hluk, ktorý mala vo veľkej obľube. Milovala dobré pivo. A hlavne keď k tomu dostala aj niečo teplé do žalúdka. Úplným vrcholom skvelého večera bolo, keď si mohla s ostatnými hosťami čo-to zaspievať a zahrať nejaké hry, ktoré samozrejme vyhrávala. Hlavne kartové hry. Tie milovala. Poznala všetky, ktoré sa na svete hrali v takýchto krčmách a poznala i všetky možné finty, ktoré sa nikdy nebála vytiahnuť, len aby mohla vyhrať. Vkročila dovnútra rezkým krokom, usmievala sa od ucha k uchu. Vyzerala, akoby prišla domov. Hostinec našťastie nebol preplnení. Podaktorý štamgasti, vrátane hostinského ju už od dverí vrelo zdravili, no hostinský si nemohol odpustiť poznámku ohľadom toho, aby dnes radšej nepodvádzala pri kartách.
avatar
Radka Rieka

Posts : 59
Join date : 01. 01. 17
Age : 16
Location : Sever

Návrat nahoru Goto down

Re: Lokace: Zimohrad - Nádvoří

Příspěvek pro Bartuc za Thu Mar 29, 2018 5:51 pm

Bartuc vošiel do hostinca a pohľadom prešiel cez hostinec až kým nenarazil pohľadom na dva zrazené stoly na ktorých to jedlom len prekypovalo a ani o pivo a niečo silnejšie nebolo núdzu. Jeden z hoplitov stál a mával rukami a zdalo sa že všetci prítomní aj tí ktorý sedeli okolo ho sledovali a počúvali keď znova buchol rukou jedného z hoplitov ktorý sedel na jeho ľavej strane ten ale iba nadvihol svoj štíť a zakryl si hlavu a napil sa poriadne piva, potom položil pohár na stôl a odtrhol si kus mäsa. "A hovorím vám že stál na hore mrtvích rozsekaných tiel a nepriateľ doslova sa k nemu šplhal cez mrtvoli ich spolubojovníkov to bol masaker, každý kto došiel na dosah jeho zbrane skončil mrtví, vela vojen som sním za žil, od zmrzlých pustatín a nekonečné piesočné duny a hlavne, si pametám ako úplne sme zmasakrovali Dothrakíjský Khalasaar,  na druhí deň ráno ostala len krv a dosekané telá. Odvtedy je známi ako Pán krvi, ten ktorý príde ako prvý a ide až keď je dielo dokonané, na žive sme ostali len piati, z osem tisíc len piati, elitní vojaci sa poznajú podla toho že nikdy neustupujú a nikdy sa nevzdajú, bojujú do posledného muža, ako mi! Zdvihol ruku v ktorej mal pohár piva. "Na padlých víťazov!"    Ostatní zborovo zdvihli svoje poháre a povedali to isté, potom sa pustili do rozoberaniu rôznych bolestivých spôsobov zabíjania.
avatar
Bartuc

Posts : 9
Join date : 18. 06. 17

Návrat nahoru Goto down

Re: Lokace: Zimohrad - Nádvoří

Příspěvek pro Sponsored content


Sponsored content


Návrat nahoru Goto down

Návrat nahoru


odeslat nové téma   Odpovědět na téma
 
Povolení tohoto fóra:
Můžete odpovídat na témata v tomto fóru